Projekty v ktorých sme boli zapojený
Vláda SR zverejnila návrh nového stavebného zákona (TU), pričom zverejnila aj vplyvové doložky. Vláda tak ipso facto vypočula to, na čo som roky upozorňoval a zároveň navrhoval za účelom urobenia poriadku v oblasti stavebníctva a to aj bez toho, aby som bol poradcom ministra, či akokoľvek do prípravy novej legislatívy formálne zapojený. Napriek tomu je
V celkovej dĺžke cyklotrás hlavné mesto výrazne zaostáva za Košicami. Za lístok na mestskú hromadnú dopravu však v Bratislave zaplatíte najviac.
Využívanie zelenej dopravy na Slovensku rastie. V železničnej verejnej doprave je Slovensko nad európskym priemerom, v nákladnej doprave naopak vlaky využíva menej. Nabíjacia infraštruktúra je základným predpokladom pre rozvoj elektromobility. Na konci roku 2021 bolo v Európskej únii viac ako 330 tisíc nabíjacích bodov. V priemere to znamená 73 nabíjačiek na 100 obyvateľov. Podľa európskeho
Bratislava začala uplatňovať novú rezidenčnú parkovaciu politiku a začala s ňou v Petržalke, v zóne Dvory 4 (tu). Založená je na ekonomickej regulácii, t.j. že parkovať v lokalite môže len ten, kto má zakúpenú parkovaciu kartu alebo parkovací lístok s tým, že parkovacie karty pre rezidentov sú výrazne zvýhodnené. Myšlienka osvedčená a fungujúca - nebolo
Mesto Bratislava pripravilo strategický dokument ďalšieho rozvoja Bratislavy do roku 2030 (tu a tu). Pozreli sme sa naňho a pripravili sme k nemu krátku analýzu. K predstavenému strategickému dokumentu „Bratislava 2030 - Program rozvoja obce 2022 -2030“ máme nasledovné pripomienky: Navrhovateľ v kapitole A.4 FINANČNÁ ČASŤ uvádza „Príjmy hlavného mesta tvoria podielové dane (daň z príjmu fyzických
Mesto Bratislava prostredníctvom svojho Mestského inštitútu Bratislava predstavila architektonickú štúdiu "Plató Staromestská" - znovu oživeného ohavného pokusu o urbanizáciu tohto priestoru. Celý projekt nájdete tu: https://mib.sk/projekt/plato-staromestska/ (odtiaľto som si požičal aj ilustračný obrázok). V ďalšom texte uvádzam svoj názor a komentáre k tomuto projektu. Predstavený projekt revitalizácie verejných priestorov okolo historického centra má opodstatnenie s
Slovensko je rozmanitá krajina, pričom silný vzťah Slovákov ku svojej krajine sa prejavuje aj silnou preferenciou vlastníctva nehnuteľností na bývanie, ktorá je jedna z najvyšších v Európe. V minulosti Slovensko prešlo rozsiahlou socialistickou bytovou výstavbou, ktorú dnes dopĺňajú moderné developerské projekty. V minulosti boli predmetom rôznych štátnych programov obnovy bytového fondu, najme zo ŠFRB. V
Spoločnosť H+EKO, spol. s r.o. Košice pôsobí v slovenskom odpadovom hospodárstve nepretržite už 14 rokov. Patrí k spracovateľským pilierom v oblasti zberu a zhodnocovania odpadov z elektrických a elektronických zariadení. Svoju pôsobnosť sústreďuje prevažne do Prešovského a Košického kraja. Zber a spracovanie elektroodpadu a následná recyklácia si vyžaduje neustále zvyšovanie kvality, pre uspokojenie potrieb zdravého životného prostredia uprostred dnešného globálneho sveta .
Projekt rekonštrukcie a prístavby Chaty pod Chlebom bude musieť byť posudzovaný z hľadiska vplyvov na životné prostredie (environmental impact assessment – EIA), rozhodlo o tom dnes Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky. Podnet na posudzovanie podalo Združenie domových samospráv, využilo k tomu ustanovenie zákona, ktoré umožňuje učiniť písomné podanie komukoľvek. Sekcia environmentálneho hodnotenia a odpadového hospodárstva
