Vláda SR zverejnila návrh nového stavebného zákona (TU), pričom zverejnila aj vplyvové doložky. Vláda tak ipso facto vypočula to, na čo som roky upozorňoval a zároveň navrhoval za účelom urobenia poriadku v oblasti stavebníctva a to aj bez toho, aby som bol poradcom ministra, či akokoľvek do prípravy novej legislatívy formálne zapojený. Napriek tomu je zo zákona priam cítiť môj vplyv – v dôsledku mojej dlhoročnej angažovanosti som dosiahol zmenu a to zmenu k lepšiemu. Svojou vytrvalosťou a tvrdohlavosťou som donútil Slovensko, aby sa problémom zaoberalo a vyriešilo si ho – a to ako aktívny občan a nie politik. Tak budem fungovať aj naďalej. Dovolím si však teraz v skratke uviesť na základe navrhovaného znenia zákona a predložených doložiek vplyvov predstaviť nový stavebný zákon a predstaviť jeho krátku analýzu.
Novým princípom je zvýšenie zodpovednosti projektanta ale aj transparentnosti dokumentácie stavby. Hlavná zodpovednosť za stavbu sa definitívne presúva na projektanta, ktorý má navrhnúť stavbu v súlade so zadaním investora a zohľadniť všetky záujmy, ktoré na stavbu kladie legislatíva či ktoré vyplývajú zo záujmov susedov ale aj verejnosti. Zdôrazňuje sa zodpovednosť projektanta voči stavebníkovi, dotknutým orgánom a stavebnému úradu; projektant je zodpovedný aj za plnenie verejných záujmov upravených zákonmi; podrobne sa upravujú práva a povinnosti jednotlivých odborne spôsobilých osôb vo výstavbe, aby zodpovedali právnym aktom Európskej únie o regulovaných povolaniach
Za najväčší prínos zákona považujem skutočnosť, že projektant bude mať po novom povinnosť prerokovať projekt so všetkými účastníkmi a teda aj s verejnosťou, ktorá pripomienkovala zámer v procese EIA; rovnako bude mať povinnosť prerokovať projekt so všetkými relevantnými úradmi. Dôraz sa tak dáva na kvalitu projektovej prípravy. Už sa nebudeme hádať a naťahovať cez úrady – už budeme odborne diskutovať o projekte a to všetci naraz a rovnocenne.
Stavebný úrad po novom bude rozhodovať len o rozporoch, teda nerozhoduje o tom, ako má stavba vyzerať ale len o rozporných či protichodných požiadavkách. Odstraňuje sa aj duplicita vyjadrovania dotknutých orgánov a zdôrazňuje sa dôležitosť skorších rozhodnutí (ako je napríklad výrubové povolenie či rozhodnutie EIA), ktoré sa len „prenášajú“ do nového konania a ako stavebník, tak aj projektant ale aj stavebný úrad ich musí rešpektovať. Stavebný úrad okrem toho ešte určuje náležitosti týkajúce sa verejného poriadku v súvislosti so stavbou (ako vymedzenie staveniska, určenie označenia stavby a podobne).
Veľkým pozitívom je aj to, že už bude len jeden stavebný úrad a jedno stavebné povolenie pre všetky súčasti a stavebné objekty stavby, čím sa zamedzí zdĺhavému povolovaniu a nejednotnosti rozhodovania.
Z doložky vybraných vplyvov by som vypichol niekoľko skutočností, ktoré svedčia o zodpovednom prístupe vlády aj ministra výstavby – priznanie si aplikačných problémov prameniacich aj ešte z komunistického stavebného zákona ale aj z populistickej legislatívnej smršte Matovičovej a Hegerovej vlády:
- ponechá sa samostatný proces EIA nakoľko vzhľadom na zložitosť a komplexnosť procesov EIA je integrácia týchto procesov s konaním o stavebnom zámere nateraz aplikačne nezvládnuteľná
- opúšťa sa doterajšie dvojzložkové rozhodovanie (územné rozhodovanie a stavebné povoľovanie) a zavádza sa len jedno rozhodovanie o stavebnom zámere stavebníka, kde sa rozhodovanie v správnom konaní obmedzí na prerokovanie nevyriešených rozporov z prípravnej fázy
- zavádza sa povinnosť stavebníka, resp. projektanta prerokovať stavebný zámer s obcou, dotknutými orgánmi a účastníkmi konania v prípravnej fáze ešte pred začatím konania na stavebnom úrade
- určujú sa režimy povoľovania stavby podľa náročnosti povoľovania a tomu prispôsobuje rozsah povoľovacích procesov
- rozširuje sa rozsah stavieb, na ktoré postačuje ohlásenie, resp. tých, ktoré nepotrebujú posúdenie stavebným úradom
- zavádzajú sa sprísnené podmienky pre zhotovovanie vyhradených stavieb (napr. certifikovaný zhotoviteľ, systém kontrolných prehliadok v priebehu zhotovovania, zavedenie projektového dohľadu počas zhotovovania)
Vláda si totiž uvedomila, že na Slovensku desaťročia pretrváva celospoločenský problém zníženia úrovne disciplíny účastníkov výstavby, poklesu právneho vedomia, ako aj poklesu vymáhateľnosti nárokov garantovaných právnymi predpismi vo všetkých oblastiach spoločenského života. Štátny stavebný dohľad sa v nedostatočnej miere zameriava na realizačnú fázu výstavby pričom, v prípade zistených nedostatkov na stavbe, mu v stavebnom zákone chýbajú účinné nástroje na zabezpečenie okamžitej nápravy. V tejto súvislosti je potrebné poukázať na to, že nie je zabezpečený dostatočne pružný mechanizmus na výkon rozhodnutí stavebného úradu o odstránení stavby a na zabezpečenie vymáhania nezaplatených peňažných pokút.
Napriek snahe pri doterajších novelách stavebného zákona sa nepodarilo racionalizovať procesné postupy možnosťou zlúčenia konania o umiestnení stavby a stavebného konania s výsledným stavebným povolením a pripustením možnosti spojenia aj iných konaní nevyhnutných na uskutočnenie stavby, v praxi naďalej existujú problémové okruhy v riešení vzťahov upravených stavebným zákonom vo väzbe na osobitné predpisy chrániace verejné záujmy, ktoré zaťažujú účastníkov výstavby i dotknuté orgány. Kompetencie dotknutých orgánov, ktoré chránia osobitné verejné záujmy vo výstavbe sú zakotvené v osobitných zákonoch a vykonávacích predpisoch v pôsobnosti zainteresovaných rezortov, čo pri nízkom právnom ale aj odbornom povedomí viedlo k nízkej kvalite stavieb na jednej strane ako aj zvýšenej snahe verejnosti dosiahnuť nápravu (áno – to povestné odvolávanie ekologických mimovládok). Úprava postavenia a pôsobnosti dotknutých orgánov nie je jednotná a zavedením inštitútu „záväzného stanoviska“ v postupoch upravených stavebným zákonom sa nepodaril dosiahnuť súlad a odstránenie neistoty a pochybností o správnosti postupu príslušných orgánov pri výkone verejnej správy, najmä pri umiestňovaní a povoľovaní stavieb. Zahrnutím správcov sietí a technickej infraštruktúry medzi dotknuté orgány, v praxi vznikajú rozpory o ich postavení v konaní. Stavebné úrady vyvíjajú tlak na stavebníkov, aby si obstarali záväzné stanoviská aj od dotknutých orgánov, ktoré konkrétnou stavbou vôbec nebudú dotknuté, alebo na vydanie záväzného stanoviska ich osobitný predpis neoprávňuje. V kombinácii s nárastom náročných podaní vyžadujúcich prax v rozhodovacom procese sa dostáva do popredia problematika nedostatočného personálneho obsadenia stavebných úradov najmä v malých obciach, ale aj časté zmeny personálneho obsadenia stavebných úradov aj na riadiacich miestach vyvolané komunálnymi voľbami a z toho vyplývajúca nízka kvalita personálu. Úrady v tejto súvislosti poukazujú na nedostatok finančných prostriedkov na technické, prevádzkové a mzdové potreby stavebného úradu, ktorého výkon je preneseným výkonom štátnej správy.
Nový stavebný zákon vytvára predpoklady pre profesionalizáciu štátnej stavebnej správy, znižovanie administratívnej záťaže pri podnikaní, zjednodušenie stavebného konania, osobitne pre stavby typu „rodinné domy a malé bytové domy“ a konečne rieši aj problematiku „čiernych stavieb“.
Navrhovaný stavebný zákon rieši aj aktuálny celospoločenský problém zníženej úrovne disciplíny vo výstavbe.
Vytvárajú sa predpoklady pre odstránenie nedostatkov súčasnej právnej úpravy a aplikačnej praxe, ale zároveň zachovanie a prehĺbenie osvedčených právnych inštitútov a dopĺňa sa o právne inštitúty známe zo zahraničia. Navrhovaný stavebný zákon upresňuje jednotlivé správne konania a procesné práva a povinnosti účastníkov výstavby a dotknutých osôb a obsah výstupných rozhodnutí stavebného úradu ako osobitnej úpravy správneho konania. Upúšťa sa od doterajších postupov a procesov posudzovania stavebných zámerov v dvojstupňových správnych konaniach ako sa aj odstraňuje duplicita povoľovania stavby po častiach, čo v mnohých prípadoch spôsobilo, že sa dotknuté orgány a účastníci konania vyjadrovali k predmetu veci duplicitne, čím sa zjednoduší a skráti schvaľovací proces stavieb.
Stavby postavené nepovolenými stavebnými prácami nebude možné po účinnosti navrhovaného stavebného zákona dodatočne povoliť. Návrh stavebného zákona zároveň precizuje postup stavebného úradu pri nepovolených stavebných prácach a ich odstraňovaní, najmä presným definovaním nepovolených stavebných prác, podmienok a postupov odstraňovania, zohľadnením účasti zhotoviteľa nepovolenej stavby na porušení zákona a podobne. Zároveň sa rozširuje okruh sankcionovaných osôb v prípade porušenia zákona aj na ďalšie osoby vo výstavbe (na zhotoviteľov stavieb, na osoby poverené výkonom stavebného dozoru, na stavbyvedúcich), pretože pri prevažujúcom dodávateľskom spôsobe výstavby stavebník je len objednávateľom výstavby a osobne neriadi výstavbu.
Nedostatky navrhovanej legislatívy vidím len v tom, že navrhované vyhlášky sú zatiaľ len tézami a keďže diabol je skrytý v detailoch, od nastavenia vyhlášok bude závisieť výsledok. Predpokladám však, že odborné útvary ministerstva na vyhláškach už pracujú a do účinnosti zákona sa aj v spolupráci s organizáciami z praxe tieto vyhlášky podarí zadefinovať na vysokej kvalitatívnej a odbornej úrovni.
Nedostatok vidím aj v tom, že absentuje vyhláška, ktorou by sa katalogizovali a štandardizovali ekologické stavebné výrobky a postupy ako aj štandardizovali ekologické požiadavky na výstavbu a stavby ako také. V tom však zároveň vidím príležitosť pre ekológov, environmentalistov a hlavne pre stavebné a environmentálne univerzity, aby v spolupráci so stavbármi, developermi či samosprávou zadefinovali osvedčené najlepšie praktiky a štandardy.
Celkovo vnímam tento návrh zákona veľmi pozitívne, má potenciál posunúť Slovensko výrazne vpred. Má potenciál dokonca zo Slovenska spraviť zeleného lídra, lebo ak sa nedostaky a výzvy, ktoré definujem na záver pojmú ako výzvy, môžeme sa stať európskymi lídrami. V tom súčasne vidím aj priestor pre seba a o to sa budem aj snažiť. Využijem svoje skúsenosti a znalosti na to, aby som posunul Slovensko týmto smerom vpred!
Marcel Slávik, Občan S a budovateľ Slovenska.
