Tento týždeň rozvírilo hladinu verejného života odôvodnenie rozhodnutia Ústavného súdu SR vo vzťahu k novele Trestného zákona (TU). Celkom zaujímavú právnickú úvahu dostupnú bežnému laikovi uviedol Mazák (TU). Ja si dovolím však upriamiť pozornosť verejnosti na iné rozhodnutia Ústavného súdu SR a čo vlastne Ústavný súd v ich kontexte odkázal Slovensku.
(1) Slovenská republika je zvrchovaný, demokratický a právny štát. Neviaže sa na nijakú ideológiu ani náboženstvo.(2) Slovenská republika uznáva a dodržiava všeobecné pravidlá medzinárodného práva, medzinárodné zmluvy, ktorými je viazaná, a svoje ďalšie medzinárodné záväzky.Čl.1 Ústavy SR
Demokratický štát sa prejavuje slobodnými a férovými voľbami. Nemám pochybnosť o tom, že Slovensko je demokratická krajina, lebo politická súťaž prebieha slobodne a viac-menej férovo; každopádne porovnateľne s inými demokratickými krajinami.
Zvrchovanosť sa prejavuje tým, že sa slobodne a sami rozhodneme, či chceme s niektoré právomoci uplatňovať sami a či niektoré prenášame na európske alebo medzinárodné inštitúcie. Ani v tomto smere niet pochybností o tom, že sme zvrchovaný štát a nič na tom nemení ani rétorika euroskeptických či dokonca protizápadných politikov. To, že to robí na ľudí zlý dojem, že jedno hovoríme a druhé robíme resp. že iná politika sa uplatňuje smerom k občanovi a iná smerom k zahraničným partnerom je vizitkou týchto politikov ale nijakým spôsobom neznižuje našu suverenitu ale ani nijako neznižuje naše záväzky voči európskym a medzinárodným partnerom.
Právny štát sa prejavuje tým, že štátne orgány rozhodujú predvídateľným, zrozumiteľným a odôvodneným spôsobom (legitímne očakávania) a to výlučne v zmysle Ústavy a zákona. A práve tu je ten problém… Ústavný súd rozhodol nepredvídateľne a v kontexte jeho doterajšej rozhodovacej praxe nezrozumiteľne…
Slovenská ústava konštituuje právo na dobrú správu vecí verejných a to buď priamo vykonávanou občianskou participáciou alebo prostredníctvom volených zástupcov:
Občania majú právo zúčastňovať sa na správe verejných vecí priamo alebo slobodnou voľbou svojich zástupcov.
Čl. 30 ods.1, prvá veta Ústavy SR.
Nikto nemá právny nárok a už vôbec nie ústavnoprávny nárok na to, aby jeho podnetu bolo vyhovené. Podávateľ má zákonné právo domáhať sa len toho, aby sa s jeho podnetom kompetentný orgán riadne zaoberal, avšak nemá nárok na to, aby výsledok konania zodpovedal jeho predstave
(IV. ÚS 201/04, IV. ÚS 158/03, IV. ÚS 80/03).
Nie je úlohou súdu chrániť kabinetný výkon verejnej moci na strane žalovaného správneho orgánu pred verejnou kontrolu jeho pochybení
(II. ÚS 522/2021)
Uvedené rozhodnutia Ústavného súdu SR hovoria o tom, že ani lepšie odôvodnený podnet napísaný fundovaným odborníkom neznamená, že mu musí byť vyhovené avšak rozhodnutia súdov majú smerovať k zabezpečeniu dobrej správy vecí verejných a nemajú chrániť orgány verejnej moci pred jej svojvôľou.
Právo na spravodlivosť v právnom štáte zase (najmä v kontexte rozhodnutí Európskeho súdu pre ľudské práva) požaduje, aby rozhodnutia súdov boli presvedčivé a spravodlivé. Teda ak je žaloba alebo podnet na súd odôvodnený, potom súd má v súlade so zákonom priznať žalobcovi úspech a to aj vtedy, ak sudcovia sa osobne nestotožňujú s tým, o čo žalobcovi ide a myslia si, že usporiadanie spoločenských vzťahov by malo byť odlišné.
Štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon.
Čl. 2 ods.1 a ods.2 Ústavy SR
Výklad a uplatňovanie ústavných zákonov, zákonov a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov musí byť v súlade s touto ústavou.čl. 152 ods.4 Ústavy SR
Ústavný súd na tomto mieste pripomína svoju stabilizovanú judikatúru odkazujúcu na zásadu ústavne konformného výkladu (čl. 152 ods. 4 ústavy), podľa ktorej v záujme dodržania a ochrany základných práv je potrebné v niektorých prípadoch upustiť od doslovného jazykového alebo formalistického výkladu a zvoliť výklad zaručujúci ochranu základných práv. Viazanosť orgánov verejnej moci zákonom v zmysle čl. 2 ods. 2 ústavy totiž neznamená výlučnú a bezpodmienečnú nevyhnutnosť doslovného gramatického výkladu aplikovaných zákonných ustanovení, pretoţe limitácia orgánov verejnej moci zákonom nepredstavuje iba viazanosť orgánov verejnej moci textom, ale aj zmyslom a účelom zákona v záujme ochrany nielen zákonnosti, ale aj ústavnosti.
(III.ÚS 341/07)
A sme doma! Ústavný súd SR pri hodnotení ústavnosti novely Trestného zákona neuplatňoval základné interpretačné pravidlo právnych predpisov a nerešpektoval ani len vlastnú doterajšiu rozhodovaciu činnosť…
Ústavný súd zrejme nesprávne (otázka či v dobrej viere a či účelovo) vyhodnotil podnet poslancov na Ústavný súd ako politický akt politickej parlamentnej opozície voči parlamentnej kolaičnej väčšine a z toho skúmal len otázku, či boli upreté ústavné práva voči opozícii, a skúmal legislatívne technikálie namiesto toho, keď základnú otázku, ktorú si mal klásť je, či v dôsledku takéhoto výkonu poslaneckého mandátu koaličnými poslancami nie je narušený právny štát:
…k výkladu právnych predpisov a ich inštitútov nemožno pristupovať len z hľadiska textu zákona, a to ani v prípade, keď sa text môže javiť ako jednoznačný a určitý, ale predovšetkým podľa zmyslu a účelu zákona. Jazykový výklad môže totiž v zmysle ustálenej judikatúry ústavného súdu predstavovať len prvotné priblíženie sa k obsahu právnej normy, ktorej nositeľom je interpretovaný právny predpis; na overenie správnosti či nesprávnosti výkladu, resp. na jeho doplnenie či spresnenie potom slúžia ostatné interpretačné prístupy postavené na roveň gramatickému výkladu, najmä teleologický a systematický výklad vrátane ústavne konformného výkladu, ktoré sú spôsobilé v kontexte racionálnej argumentácie predstavovať významný korektív pri zistení obsahu a zmyslu aplikovanej právnej normy.
(III. ÚS 295/2017)
Čo z toho vyplýva? Pre mňa ako občana a študenta práva to znamená, že ústavný súd abdikoval na svoju základnú úlohu a to byť strážcom nielen demokratického ale aj právneho štátu, kde sa výkon verejnej moci deje predvídateľným spôsobom na základe zákona.
Ústavný súd povedal, že nemieni (v rozpore s jeho doterajšou rozhodovacou právomocou) chrániť právny štát pred nezákonným kabinetným výkonom zo strany výkonnej moci, hoci tá konala nezákonne.
Ústavný súd povedal, že Slovenská republika nie je právny štát nielen preto, že výkonná moc nerešpektuje právo ale hlavne preto, že súdy na to určené s tým nemienia nič urobiť. Súdna moc prestala byť nezávislá ale podriaďuje sa moci výkonnej a dala jej to jasne najavo.
A toto je skutočný alarm! Teraz začalo byť na Slovensku zle. Teraz sa Slovensko stalo krajinou, v ktorej nechcem žiť.
Marcel Slávik, študent práva a znepokojený občan Slovenskej republiky.
