Zásadné pripomienky k Návrhu na uzatvorenie Dohody o financovaní medzi Európskou komisiou a Slovenskou republikou k mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti (LP/2021/478)

ZDS sa pripojilo k pripomienkovaniu návrhu medzištátnej dohody medzi SR a Európskou úniou o mechanizme financovania Balíku obnovy Európy a Slovenska. Využili sme tak naše právo.

Cely pripomienkovací proces môžete sledovať tu: https://www.slov-lex.sk/legislativne-procesy/SK/LP/2021/478.

Zásadné pripomienky k Návrhu na uzatvorenie Dohody o financovaní medzi Európskou komisiou a Slovenskou republikou k mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti (LP/2021/478)

1.) K predmetnej zmluve, ktorou sa vytvára rámec realizácie Balíka obnovy predchádzalo pripomienkovacie konananie, ktoré síce nespĺňalo požiadavky strategického posudzovania SEA, ale vzhľadom na výnimku Európskej komisie bolo vykonané pripomienkovanie alternatívnym spôsobom. Návrh Dohody nereflektuje na výsledky posudzovania a tak sa vytvára dojem, že sa jednalo o výslovne formalistický prístup a krok na „ukľudnenie“ verejnosti ale aj vytvorenie „poťemkinovskej dediny“ pred Európskou komisiou. Nie sú známe výsledky a vyhodnotenie pripomienkovania Plánu obnovy, ktorý v slovenskej spoločnosti silno rezonoval a získal veľkú pozornosť – zúčastnili sa jej nielen občianske združenia, neziskový sektor ale najširšia odborná aj laická verejnosť. Je potrebné Dohodu doplniť a naviazať na výsledky odbornej diskusie vyplývajúcej z pripomienkovania Plánu obnovy.

2.) Slovenská republika nedodržiava Aarhuský dohovor, menovite čl.3 Aarhuského dohovoru č.43/2006 Z.z., z ktorého vyplýva záväzok štátu podporovať ekologickú verejnosť v jej činnosti a vytvárať jej predpoklady na jej činnosť. Realita v Slovenskej republike je taká, že Minister hospodárstva Richard Sulík zaútočil na ekologickú verejnosť verejným osočovaním verejnosti so snahou takúto činnosť kriminalizovať, čím boli porušené ustanovenia čl.3 bod 2 až 4 a osobitne bodu 8 Aarhuského dohovoru. Minister hospodárstva tak vytvoril naratív, že ekologická verejnosť je kriminálnym elementom, prinajlepšom zneužívačom práva so snahou škodiť záujmom štátu a podnikateľov. Zároveň sa vyjadril, že ZDS pri svojej činnosti vychádza z európskej legislatívy, ktorú ZDS dobre ovláda ale s ktorou minister hospodárstva nesúhlasí. Tento naratív je doteraz využívaný ako východisko spoločenskej diskusie (napr. oficiálna diskusia v rámci európskych konzultácií s verejnosťou pod názvom „Bráni verejnosť rozvoju obnoviteľných zdrojov na Slovensku?“ https://euractiv.sk/event/brani-verejnost-rozvoju-obnovitelnych-zdrojov-na-slovensku/)

Takýto prístup štátu k ekologickej verejnosti je neakceptovateľný a je otázne, či má Slovensko vôbec právo a nárok na financie z Balíka obnovy, keď Slovensko prostredníctvom svojich ministrov útočí na verejnosť a spochybňuje európsku legislatívu v environmentálnej oblasti, teda v oblasti cieľov, ktoré sú súčasne finacované z tejto Dohody.

Rovnako sú nedostatky pri posudzovaní infraštuktúrnych projektov (napr. diaľnic). Aj v tomto prípade ešte minister dopravy Érszek zaútočil na ZDS a OZ Triblavina (v roku 2018) za pripomienkovanie úseku D1 Zlaté Piesky – Triblavina; na tento útok nadviazal minister Doležal prihlásením sa k útoku Richarda Sulíka na ZDS a následne NDS sa pripojila k trestnému oznámeniu ministra hospodárstva voči ZDS. V auguste však už NDS priznala, že jediným dôvodom omeškania križovatky D1/D4 a nadväzujúcich úsekov Zlaté Piesky-Triblavina je len a výlučne nedostatočná projektová príprava).

Pre úplnosť uvedieme, že podľa našich informácií vyšetrovateľ odmietol trestné oznámenia nakoľko neboli zistené žiadne skutočnosti svedčiace o spáchaní trestných činov.

Minister Sulík zároveň poskytoval svoj vplyv na presadzovanie projektov obnovy (napríklad Nový zdroj teplárenstva v Prievidzi) práve tlakom na ZDS aby nevykonávalo verejnú kontrolu lebo predmetný zámer je v záujme energetickej sebestačnosti Slovenska.

Diskreditačná kampaň ministra Sulíka tak mala nedozierne škody nielen voči občianskej spoločnosti jej verejným ohováraním, ale najmä v nastavení spoločenskej diskusie nesúladnej s hodnotami Európskej únie.

Minister Sulík ani ostatní verejní činitelia útočiaci na občiansku spoločnosť sa nikdy za uvedené neospravedlnili ani verejne ani súkromne.

Žiadame preto Dohodu naviazať na dnes neznámy program podpory ekologickej verejnosti ako aj na systematické programy napĺňajúce čl.3 Aarhuského dohovoru.

3.) Nadväzujúcou témou je otázka protikorupčného snaženia, pričom tým nemyslíme snahu vlády o nápravu zlyhaní predchádzajúcich období, ktoré je skutočne veľmi závažné. Avšak v tomto ťažení proti korupcii v zmysle Trestného práva (úplatkárstvo) uniká verejnej pozornosti korupcia, ktorá nie je trestnou ale stále je neželanou protispoločenskou činnosťou a dala by sa charakterizovať ako kupčenie s vplyvom. Vychádzame pritom z odporúčania OECD o integrite verejného sektora (https://www.oecd.org/gov/ethics/integrity-recommendation-SVK.pdf), ktorú ZDS vo svojej činnosti primerane aplikuje počas celej svojej existencie ale je potrebné, aby ju aplikovali predovšetkým verejné inštitúcie a verejní lídri. Je to však práve najmä tento druh korupcie, ktorá ako mor postihuje (nielen) Slovenskú spoločnosť a tvorí morálne, spoločenské aj ekonomické škody.

Žiadame naviazanie Dohody na konkrétne opatrenia boja proti korupcii v zmysle odporúčania OECD o integrite verejného sektora.

Neprijateľné je napríklad kupčenie s vplyvom verejných lídrov (napr. ministrov), ktorý vymieňajú svoj vplyv na podporu konkrétneho projektu s podporou svojej politickej agendy či verejných politík.

4.) Žiadame naviazať financovanie projektov na základe Dohody na nový zákon o verejnom obstarávaní, ktorého hlavným pilierom by malo byť zo zákona povinné používanie niektorej z metód ekologického obstarávania (https://ec.europa.eu/info/policies/public-procurement/support-tools-public-buyers/green-procurement_sk) ako aj sociálneho obstarávania (https://ec.europa.eu/info/policies/public-procurement/support-tools-public-buyers/social-procurement_sk). Slovensko pripravilo vlastné metodiky.

V tejto súvislosti podporujeme ale aj netrpezlivo čakáme na nový návrh tohto zákona od Úradu vlády.

5.) Žiadame nadviazať financovanie projektov na základe Dohody na proces EIA, v ktorom sa vyhodnotia vplyvy aj z hľadiska šiestych hlavných faktorov posudzovania environmentálnych vplyvov: klíma, • biodiverzita, • voda, • vzduch, • energie a • hodnota; v každom z týchto faktorov budú zvolené merateľné ukazovatele, na základe ktorých sa budú tieto projekty environmentálne hodnotiť a následne budú na ich základe aj postrealizačne monitorované. Report predkladaný Európskej komisiii preukazujúci plnenie Európskych environmentálnych stratégií a politík by mal byť súčasťou Dohody ako podmienka akceptácie slovenského manažmentu európskych verejných zdrojov.

6.) Z hľadiska občianskej participácie navrhujeme tzv. quintuple helix model (https://en.wikipedia.org/wiki/Quadruple_and_quintuple_innovation_helix_framework): odborná diskusia a účasť 5 sektorov na riadení projektov: 1.) verejnosť (odborná, laická, dotknutí obyvatelia); 2.) samospráva (miestna aj regionálna); 3.) akademický sektor garantujúci výskum, inovácie a Best available techniques (tzv. BAT); 4.) podnikatelia; 5.) životné prostredie ako také, reprezentované ekologickými spolkami.

7.) Žiadame financovanie projektov na základe regionálnych potrieb, kde garantom aplikácie quintuple helix modelu na lokálnej úrovni budú samosprávne kraje z hľadiska definície potrieb a definície projektov podporujúcich obnovu regiónov a Ministerstvo investícií a regionálneho rozvoja z hľadiska manažmentu zverených financií na základe Dohody. Ministerstvo financií navrhujeme do pozície podporného metodického ale aj kontrolného rezortu, ktorý bude garantom finančnej a účtovnej správnosti čerpania verejných financií z Balíka obnovy. Ostatné inštitúcie (verejné aj občianske) sú v pozícii odbornej podpory týchto orgánov tak, aby projekty financované na základe Dohody boli výsledkom odbornej diskusie a občianskej participácie. Celkové zastrešenie a celonárodné lodiarstvo je na úrovni predsedu vlády SR.

8.) V plnom rozsahu odkazujeme na naše pripomienky k Balíku obnovy, ktoré sme si uplatnili dňa 25.03.2021 do elektronickej podateľne Ministerstva financií SR; budú prílohou oficiálneho podania týchto pripomienok na Úrad vlády.

ZDS deklaruje konštruktívnu participáciu na príprave ale aj hodnotení stratégií, politík a projektov z Balíka obnovy a ponúka svoje odborné zázemie a kapacity. ZDS má tri podmienky pre akúkoľvek komunikáciu a spoluprácu: