Spoločnosť Ekolumi, s.r.o. (neskôr sa táto spoločnosť premenovala na Greentech Slovakia s.r.o.) v roku 2016 oznámila svoj zámer veľkého recyklačného centra v Banskej Bystrici. Malo ísť o inovatívnu technológiu, ktorá mala pomôcť vysporiadať sa s plastovým odpadom v Banskobystrickom kraji. Tento projekt prechádzal viacerými zmenami, ktoré bolo tiež potrebné samostatne posúdiť ako aj porovnať, či sa jedná o environmentálne najvhodnejší projekt. Podľa našich informácií sa majiteľom podarilo získať na svoju stranu syna banskobystrického župana, ktorý daný projekt podporuje a následne sa k nemu prihlásil aj samosprávny kraj.

Projekt išiel do štandardného posudzovanie vplyvov na životné prostredie. V ňom sme žiadali overiť plnenie Programu odpadového hospodárstva SR aj banskobystrického kraja ako aj zákona o odpadoch. Nie je totiž jedno, akým spôsobom sa s odpadmi nakladá, ako sa recyklujú a čo sa s nimi deje následne. Okrem týchto otázok sme chceli, aby sa Ekolumi zaoberalo a ochranou vôd, ochranou ovzdušia, obnovou prirodzenej biodiverzity (všetko sú to rozhodujúce kritériá podľa ktorých sa hodnotí napr. prideľovanie peňazí z európskeho balíka obnovy, ale súčasne sú to všetko aspekty, ktoré sú podľa zákona o posudzovaní úrady povinné vyhodnotiť). V prvom rozhodnutí z roku 2016 sa o našich pripomienkach rozhodlo spôsobom, že majú byť predmetom ďalšieho riešenia pri ďalších stupňoch projektovej dokumentácie. To sa, žiaľ nestalo, a v ďalších konaniach sa majitelia Ekolumi (dnes Greentech) stavali k našim požiadavkam značne konfrontačne, arogantne a nemali ochotu sa odbornou problematikou zaoberať.

V roku 2020 prebehli povoľovacie konania, v ktorých sa moje združenie zúčastnilo. Úrady sa podľa môjho názoru zákonne nevysporiadali so všetkými otázkami týkajúcimi sa životného prostredia, preto sme podali voči týmto povoleniam aj správnu žalobu na krajskom súde Banská Bystrica. V právnom štáte je totiž spravodlivosť a zákonnosť garantovaná súdmi, nie úradmi ani médiami či názormi jednotlivých strán. O našej žalobe sa dodnes nerozhodlo avšak je možné, že súd rozhodne v náš prospech podobne ako tomu bolo v prípade Pezinskej skládky, kedy aj vtedy podnikateľ napojený na vtedajšiu vládnu moc získaval všetky povolenia od úradov. Európsky súdny dvor však rozhodol, že to bolo v rozpore s Európskym právom. Podobný verdikt očakávame aj v tomto prípade.

Ekolumi medzitým svoj recyklačný projekt zrealizovalo v rámci zmien zmien, ktoré plánovalo.

Dňa 21.januára 2021 mal minister Sulík bombastickú tlačovku, na ktorej veľmi konfrontačným spôsobom zaútočil na mňa osobne ako predstaviteľa ekologického občianskeho združenia. Bolo to vyvrcholenie diskreditačnej kampane, ktoré viedla v súčinnosti so Sulíkom advokátska kancelária Allen & Overy, ktorá zastupuje eneregetické firmy v portfóliu MH SR s úmyslom pôsobiť na ministra vnútra tak, aby rozpustil ZDS. To sa nestalo.

Dňa 27.januára 2021 (týždeň po tlačovke) podáva Ekolumi (už pod názvom Greentech) zmenený projekt, v ktorom navyšuje objem odpadov a súčasne výrazne zvyšuje objem svojej stavby (medzičasom však už zrealizovaný). Jedná sa zo strany Ekolumi/Greentech účelový postup (tzv. salámová metóda)? Ako vyhovujúci sa posúdi projekt s menším objemom a ten postupne na viacero krokov zvyšuje s tým, že reálne kumulatívne vplyvy sa nevyhodnocujú ale vyhodnocuje sa len čiastková zmena (taká je žiaľ prax ministerstva životného prostredia). Či to bolo tak aj v tomto prípade ukáže len súd, na ktorý sme sa v tomto ohľade obrátilo so žalobou.

V roku 2020 neziskovka VIA IURIS vykonala analýzu postupov v procesoch EIA na ministerstve životného prostredia, pričom analyzovala ako postupy verejnosti a ekologických spolkov (vrátane nášho) ale aj postupy investorov. Kto má záujem prečítať si celú analýzu, odkazujem ho na pôvodný text tejto analýzy. Tu na tomto mieste v skrátenej a upravenej verzii uvádzam len relevantné závery tejto analýzy:

Čo sa týka situácie, kedy by konkrétny člen dotknutej verejnosti podával k rôznym a odlišným navrhovaným činnostiam vždy rovnaké pripomienky (požadujúce napr. vybudovanie parčíka, plochy zelene alebo tzv. zelenej strechy), ani podávanie takýchto rovnakých pripomienok nemožno podľa nášho názoru apriori považovať za zneužitie práva. Dotknutá verejnosť má podľa nášho názoru legitímne právo presadzovať svoj názor na ochranu životného prostredia aj podávaním rovnakých pripomienok ku každej navrhovanej činnosti – za predpokladu, že tieto pripomienky sa týkajú navrhovanej činnosti alebo jej vplyvov na životné prostredie a že tieto pripomienky smerujú k  ochrane životného prostredia alebo k  zmierneniu negatívnych vplyvov navrhovanej činnosti na životné prostredie. Napríklad v prípade mimovládnych organizácií zaoberajúcich sa ochranou určitej špecifickej zložky životného prostredia (napríklad ochranou zelene, určitých konkrétnych živočíchov, ovzdušia, ochranou vôd alebo lesov) už zo samotnej ich špecializácie vyplýva, že v správnych konaniach budú chrániť špecifické a konkrétne záujmy. A teda aj ich podania podávané v rámci týchto správnych konaní logicky budú navzájom podobné resp. časti týchto podaní môžu byť rovnaké. Ak by bola daná správnemu orgánu právomoc aplikovať vo vzťahu k takýmto „rovnakým“ pripomienkam inštitút zákazu zneužitia práva len z dôvodu opakovania pripomienok, bolo by to v rozpore s požiadavkou, že aplikácia zákazu zneužitia práva musí byť ultima ratio. Išlo by zároveň podľa nášho názoru o neprípustné rozhodnutie zákonodarcu, že dotknutá verejnosť nemôže chrániť vo viacerých konaniach rovnaké záujmy (napr. záujmy ochrany zelene) a za tým účelom podávať rovnako znejúce pripomienky – zákonodarca by si tým neodôvodnene prisvojil právo rozhodnúť, že podávanie rovnako znejúcich pripomienok v jednotlivých správnych konaniach nemá pre ochranu životného prostredia žiadny význam.

 

Na Slovensku sa s uplatnením metódy salami slicing možno stretnúť v konaní pri posudzovaní navrhovaných činností podľa zákona EIA. Motívom navrhovateľa je urýchlenie povoľovacieho procesu. Z hľadiska ochrany životného prostredia pred vplyvmi prevádzok sú problémové prevádzky, ktoré neboli posúdené podľa zákona, sú povolené, a neustále sa cez zmeny navrhovanej činnosti postupne pôvodná činnosť rozširuje (kvalitatívne aj kvantitatívne). Motivácia a spôsoby obchádzania zákona o EIA identifikované na Slovensku:

• navrhovateľ šetrí čas a peniaze, keďže v Slovenskej republike je EIA proces veľmi dlhý v porovnaní s inými štátmi Európskej únie, nemôže prebiehať spolu s povoľovaním.
• zvýšenia akceptácie navrhovanej činnosti dotknutými subjektami (rozsahom malá a charakterom menej významná činnosť má väčšiu šancu na kladný výsledok a následné zmeny navrhovanej činnosti sú predmetom menšej pozornosti, sú väčšinou predmetom zisťovacieho konania, málokedy predmetom plného posudzovania, väčšinou sa v zisťovacom konaní rozhodne, že ich nie je potrebné posudzovať a určia sa len podmienky rozhodnutia).
• Navrhovateľ sa snaží minimalizovať/bagatelizovať veľkosť a charakter navrhovanej činnosti posudzovanej v jednom procese EIA nasledovne: Znížiť limitnú/prahovú hodnotu (veľkostný parameter), ak je ustanovená podľa prílohy č. 8 zá konač. 24/2006 Z. z., či už je ustanovená pre činnosti kategórie „A“ alebo „B“, aby sa vyhol posudzovaniu, väčšinou, aby sa vyhol povinnému hodnoteniu, pričom dúfa, že EIA proces skončí v zisťovacom konaní rozhodnutím, že činnosť alebo zmena činnosti sa posudzovať nebude

Dňa 16. februára 2021 Okresný úrad Banská Bystrica rozhodol, že naše odvolanie voči kolaudácii tohto projektu bolo odôvodnené, rozhodnutie zrušilo a vec vrátilo na ďalšie konanie. Dňa 19.02.2021 stavebný úrad mesta Banská Bystrica v oznámení o pokračovaní kolaudácie uvádza okrem iného aj to, že stavba mala nedostatky a nedorobky. Nás bude zaujímať aj to, či sa stavba zrealizovala už s navýšenou kapacitou a nadstavbou, hoci na toto doteraz povolenie nemá…

Je zrejmé, že ekologický aktivizmus je kolíznou oblasťou práva, kedy sa legitímne a zákonom chránené záujmy investorov na jednej strane a verejnosti na druhej strane nie vždy zhodujú; naopak často sú protichodné. Je vtedy úlohou štátu, aby prostredníctvom úradov a súdov tieto záujmy vyvažoval. V ústave máme ustanovené, že zneužívanie vlastníctva spočívajúce v poškodzovaní životného prostredia nad zákonom určenú mieru je zakázané a nepožíva právnu ochranu; za istých okolností je takéto zneužívanie dokonca až environmentálnym trestným činom. Ústavný súd opakovane judikuje, že je úlohou súdov aj úradov jednotlivé ústavné práva a záujmy vyvažovať, pristupovať k nim rovnocenne a svoje rozhodnutie vždy náležite odôvodniť.

Zdá sa, že minister Sulík sa rozhodol politicky prikryť záujmy konkrétnych firiem, ktoré spadajú pod pôsobnosť jeho rezortu a tak povýšiť systém „našich ľudí“ na novú a na Slovensku zatiaľ nevídanú úroveň – na otvorené politické krytie firiem, ktoré sa uchádzajú o jeho politickú priazeň. Rozhodol sa politicky legitimizovať útoky na občianskych aktivistov. Avšak dnes je doba iná, nenecháme sa zastrašiť a chvalabohu sa neboja ani úrady. Svedčí o tom aj tá skutočnosť, že okresný úrad uznal naše argumenty a projekt spoločnosti Ekolumi nateraz zastavil.

 

P.S. V ďalšom dieli si bližšie predstavíme, čo sa dialo v prípade firmy REDING a prečo to kompromituje len túto firmu a nie ZDS…