Niekedy v júni 2020 sa so žiadosťou o členstvo v našom združení uchádzala spoločnosť REDING, svoje členstvo zdôvodňovala tým, že súhlasí s cieľmi ZDS smerom k Petržalskému central parku, ktoré ZDS dlhodobo podporuje a súčasne tvrdil, že pomáha mestu Bratislava pri projektovej príprave petržalskej električky. Súčasne tvrdil, že chce diskutovať o ekologických témach a chce, aby jeho projektanti lepšie zohľadňovali ekológiu vo svojich projektoch. Pri tejto príležitosti tiež odprezentoval jeden z ich projektov, ktoré si vyžadovali výrub stromov v konaní, ktorého bolo ZDS účastníkom. Zároveň ma však informoval, že tento výrub aj tak nie je už aktuálny, nakoľko nemá súhlas susedných vlastníkov a teda od neho aj tak odstupuje. Nikdy som však nebol svedkom snahy konateľa tejto firmy (s ktorým jediným som z REDINGu prišiel do kontaktu) o ovplyvnenie našej činnosti. Za nás sme mu vysvetlili ekologické princípy ZDS a vo vzťahu k jeho projektu sme len skonštatovali, že ak on už o projekt stratil záujem, tým vec zrejme skončí; avšak určite nezaznel prísľub, že my budeme nečinný.

V priebehu roku 2020 bolo vydaný súhlas na výrub stromov, voči ktorému sme podali odvolanie na jeseň roku 2020 a to bez ohľadu na skutočnosť, že je REDING našim členom (v tom čase) nakoľko sme sa domnievali, že pri vydávaní súhlasu na výrub bol porušený zákon.  Dôležitý moment nastal vo februári 2021, kedy Okresný úrad Bratislava s niekoľkomesačným oneskorením konštatoval, že naše odvolanie bolo opodstatnené a nášmu odvolaniu v plnom rozsahu vyhovel a napadnuté rozhodnutie zmenil. Skutočnosť, že úrad rozhodol s niekoľkomesačným oneskorením však nemožno vyčítať nám…

To priamo vyvracia tvrdenia ministra Sulíka ako aj firmy REDING, že sme zapredanci kupčiaci s našou činnosťou či že neodôvodnenie zdržujeme procesy. Korupcia je totiž v našom trestnom práve definovaná pojmom úplatok, ktorý je definovaný v §131 ods.3 Trestného zákona ako akýkoľvek prospech, na ktorý nie je právny nárok. Smernica OECD o integrite verejného sektora definuje korupciu širšie a to ako akékoľvek kupčenie s vplyvom alebo činnosťou verejných orgánov. ZDS pri svojej činnosti vždy primerane uplatňovalo túto metodiku a nikdy nekupčilo so svojou činnosťou. V praxi to znamená, že rovnako sme vždy postupovali voči našim členom ako aj voči našim nečlenom a to vrátane odvolaní či správnych žalôb na správnych súdoch.

Preto som bol prekvapený a doteraz celkom nerozumiem tomu, čo tvrdil minister Sulík s konateľom tejto firmy na jeho tlačovej besede: „Skutočným dôvodom na podpísanie memoranda bol však prísľub štatutára združenia, že nebude podávať žiadne ďalšie námietky a odvolania v danej veci. Je potrebné uviesť, že od 10. júla 2020 sa Združenie domových samospráv v danej veci nijakým spôsobom neangažovalo.“ Ako je vidno z reálneho priebehu, tvrdenia ministra Sulíka ako aj firmy REDING boli lživé. Tieto kroky ZDS vykonalo ešte predtým, ako minister Sulík sa pričinil o mediálnu antikampaň voči ZDS (o tom bude samostatný, posledný piaty, diel tohto miniseriálu) a úrady rozhodli až po jeho tlačovke.

Súčasne je nutné zdôrazniť, že okamžite po zverejnení týchto informácií sme memorandum spoločnosti REDING vypovedali a finančný príspevok vrátili. Neurobili sme to len z etických dôvodov či urazenosti, ale aj zo zákonných. Memorandum o spolupráci (ktorého právnym základom je dohoda o súčinnosti podľa §16 zákona o združovaní občanov) totiž vždy obsahovalo protikorupčnú doložku v znení:

„Obe strany Memoranda o spolupráci prehlasujú, že sa stotožňujú so záujmami ochrany spoločnosti pred korupciou a legalizáciou príjmov z trestnej činnosti; svoju činnosť prispôsobujú medzinárodným štandardom OECD, európskej slovenskej legislatíve. Spolupráca na základe tohto Memoranda svojou podstatou nespĺňa atribúty nelegálnych alebo korupčných praktík, nebola a ani nebude nikomu, či už priamo alebo nepriamo, využitá na poskytnutie nelegitímnej odplaty alebo odmeny za akékoľvek protiplnenie. Každá takáto skutočnosť bude dôvodom na okamžité ukončenie spolupráce a prijatie iného opatrenia na nápravu podľa potreby v súlade s legislatívou EÚ a SR. Konečným užívateľom výhod PARTNERA je XXXXX XXXXX. Konečným užívateľom Združenia domových samospráv sú všetci riadni členovia združenia.“

Teraz sa však pozrime na tú korupčnú stránku veci. Nakoľko REDING bol našim členom a zároveň sme mali dohodu o dosahovaní spoločných (výsostne ekologických) cieľov, združenie malo právny nárok na členský príspevok; teda sa nejednalo o úplatok v zmysle trestného zákona. A keďže naša činnosť bola nezávislá od toho, či je alebo nie je niekto našim členom, spĺňame aj definíciu bezúhonnosti v zmysle Smernice OECD o integrite. ZDS proste nikdy nebolo skorumpované, práve naopak bolo vždy bezúhonné. Vždy sme postupovali v zmysle zákona s cieľom chrániť životné prostredie a to nie vždy všetkým vyhovuje.

Ako je to však so spoločnosťou REDING? Na tlačovej besede s ministrom Sulíkom sa totiž ukázalo, že skutočným úmyslom REDINGu pri podpise memoranda nebola súčinnosť s ekologickým združením ale že sledovalo celkom iný cieľ – „kúpiť“ si činnosť ZDS a za týmto cieľom mi konateľ REDINGu klamal pri uchádzaní sa o členstvo v mojom združení.

To však má zároveň ďalekosiahle dôsledky: Ak totiž skutočná vôľa REDINGu bola odlišná od toho, čo deklaroval a súčasne svojim podpisom právne zakotvila ale skutočným cieľom a vôľou REDINGu bolo pôsobiť na našu činnosť, potom REDING sa dopustil trestného činu podplácania podľa §332 Trestného zákona. Dopustil sa ho REDING ako firma, nakoľko od roku 2016 sa na Slovensku uplatňuje trestná zodpovednosť osôb.

Súčasne to však znamená, že ZDS bolo obeťou, nie páchateľom. A pretože sme obeťou a nikdy sme sa korupcie nezúčastňovali, musel som aj vrátiť finančný prostriedok, nakoľko trestným činom legalizácie príjmov z trestnej činnosti je aj prechovávanie úplatku. Súčasne to potvrdzuje, že korupčným je stále prostredie tohto biznisu a že korupčné praktiky sa považujú za prijateľné; dokonca aj ministrom Sulíkom, ktorému nevadí, že firma sa snažila dať úplatok, ale to, že ja som sa nenechal touto firmou kúpiť. Niečo s čím sa ZDS nestotožňuje ale s čím sa musíme všetci ako spoločnosť ešte dlho vyrovnávať.

Má to však aj politický dosah na ministra Sulíka – čo chcel týmto vystúpením vlastne povedať? Čo sledoval minister Sulík tým, že legitimizoval útoky najvyšších štátnych predstaviteľov na občianskych aktivistov? Že účel svätí prostriedky a pokiaľ sa firma uchádza o jeho politickú priazeň, tak on jej poskytne svoj politický vplyv hoci útokom na nezávislé občianske združenie? Minimálne v podobe mediálnej antikampane voči môjmu združeniu a mne, ktorú osobne zaštítil? Mimochodom, to je forma korupcie, za ktorú je momentálne trestne stíhaný aj úradujúci premiér Izraela či bol už odsúdený francúzsky exprezident Šarközy…

V ďalšom dieli sa pozrieme na primátora Malaciek, ktorý tiež spolu s ministrom Sulíkom tvrdil, niečo o našej zapredanosti. Ten istý primátor Malaciek, ktorý je už skoro rok obvinený zo zločinu brania úplatku spolu s konateľom istej stavebnej firmy. A keďže som zo svojej aktivistickej činnosti mal nejaké poznatky o vzťahu Malaciek a tejto firmy, bol som povinný ich oznámiť polícii. To som aj urobil. A primátor Malaciek odvtedy označuje za korupčníkov ako mňa tak aj policajta, ktorý vyšetrovanie NAKA voči nemu spustil… Podrobnosti nabudúce.

P.S. Pri komunikácii s predstaviteľmi mesta Bratislava sme sa tento rok dozvedeli, že REDING klamal ešte v jednom – nikdy sa nepodieľal na projekte petržalskej električky, hoci to tvrdil.