Predstavený projekt revitalizácie verejných priestorov okolo historického centra má opodstatnenie s výnimkou konceptu „plató Staromestská“, na ktorý sa nelogicky sústreďuje pozornosť MIB.

Uvedený projekt nemá oporu v historickom kontexte a jeho environmentálny prínos je sporný; riešenie odvodu dažďových vôd je nesprávne a zrejme v rozpore so záujmami ochrany vôd.

Najprv k historickému kontextu – Podhradie ako súčasť hradného panstva bolo odjakživa „územie za mestom“, pričom medzi mestom a Hradom oddávna vládla istá rivalita. Hradby boli obkolesené priekopou a tak cesta imituje a „obnovuje“ historickú úlohu hradobných priekop, ktorým je vytvoriť prekážku v prístupe ku hradbám. Paradoxne výstavba Staromestskej tak obnovila tento priestor, umožnila vyniknúť obnoveným hradbám a dala novú funkcionalitu (dopravnú) hradobnej priekope. Osobne pokladám práve túto skutočnosť za funkčný a moderný spôsob kombinácie živej obnovy pamiatok v novodobom kontexte. Môžeme hovoriť teda skôr o tom, ako dopravu ekologizovať, regulovať a tlmiť jej negatívne dopady. Výstavba Nového mosta však nikdy nebola „jazvou Bratislavy“ ale skôr príkladom moderného urbanizmu, ktoré nadväzovali na historické plány.

Most SNP ako „jazva Bratislavy“ je jedným z najčastejších mýtov Bratislavy. Most v priestore dnešného mostu SNP či Nového mosta bol plánovaný už v roku 1845; je to paradoxné, že dopravné projekty mesto Bratislava nevedelo nikdy realizovať (rýchlodráha a najnovšie aj petržalská električka) a prvý stály most Bratislavy bol až železničný most Františka Jozefa (neskôr Starý pontónový most vybudovaný Červenou armádou vymenený novým Starým mostom).

Späť však k Staromestskej – je mýtus, že Nový most preťal Bratislavu, ona v tomto priestore bola „preťatá“ vždy lebo tu bola hradobná priekopa ešte v polovici 19teho storočia a práve tu bola hranica dvoch administratívnych útvarov – Podhradia a Prešporku. Priestor dnešnej Vydrice bol vždy priestorom, v ktorom boli menej lákavé priestory, buď osady miestnych rybárov bývajúcich mimo Prešporok, ktorý tu ryby spracúvali a následne predávali na neďalekom Rybnom námestí; či od 19.storočia sa tu sústreďovala sociálne naslabšia vrstva, často sprevádzaná neželanými sociálnymi a kriminálnymi problémami. Projekt Nového mosta v 60tych rokoch 20.storočia tak len nadviazalo na plány mostu cez Dunaj, ktoré sa prvý krát objavili o vyše storočie skôr. Osobne ho porovnávam s významom stavby Eifelovej veže v Paríži, ktorá bola podobným zásahom do koloritu a identity Pariža; aj pilón Nového Mosta – UFO – je v skutočnosti takýmto moderným a svetovým počinom. Projekt plató Staromestskej je však návratom k malomeštiactvu, ktoré tak veľmi škodí Bratislave. Podobne aj zbúranie starej Vydrice nebolo prejavom arogancie (tým bolo „len“ zbúranie Synagógy) ale vytvorenie priesotoru, ktorý bol ponechaný na riešenie ďalším generáciám – prvým skutočným pokynom urbanizácie a revitalizácie Vydrice je súčasný developerský projekt, ktorý sme koncepčne pomáhali modelovať práve aj v naznačených súvislostiach.

Ďalším mýtom je, že Židovská synagóga padla za obeť stavby mosta. To tiež nie je pravda – Krajský pamiatkový úrad v 60tych rokoch 20teho storočia dosiahol súdne rozhodnutie, ktorým sa zakázalo pamiatku zbúrať a pôvodné projektové riešenie mosta rešpektovalo zachovanie Synagógy. Dôvodom, prečo Synagóga padla bola komunistická arogancia moci, ktorá nerešpektovala nič a nechala Synagógu zbúrať z ideologických a mocenských dôvodov, ktoré nesúviseli priamo s budovaním Mosta SNP; ten však tvoril vhodnú zámienku. A práve len tento mocensko-politický zásah do mesta je škodlivým a jediným negatívom – avšak na neho sa paradoxne vôbec už nikto nepamätá. A žiaľ, most SNP sa naďalej zneužíva na necitlivé zásahy do mesta a jeho života.

Toľko k historickým súvislostiam. Daný projekt by sa dal teda charakterizovať aj ako pokus o prepisovanie histórie megalomanskými stavebnými projektami, ktorými sa vyznačujú skôr iné štáty ako Európske.

Čo sa týka pamiatkovej ochrany, tak realizácia projektu zakryje bázu hradieb a uvedie ich do územných a urbanistických súvislostí, ktoré v tomto priestore nikdy neexistovali a súčasne zrelativizuje hradby na „obyčajný múr“. Relativizuje a ponižuje aj existujúcu dominantu, ktorou je Dóm sv. Martina a do neprirodzeného kontextu uvádza aj Mikulášsku ulicu.

Tento projekt je prejavom arogancie vedenia mesta, ktoré si presadzuje vlastné architektonické „sny“ a pamätníky o meste a presadzuje ich bez ohľadu na historické a pamiatkové súvislosti. Neskôr v texte uvediem, že táto téma bola predmetom urbanistických pokusov v minulosti, ktorých sa zúčastnil aj architekt Matúš Vallo – pripomína to tak snahu využiť funkciu primátora na budovanie si vlastných pomníkov.

Čo sa týka dopravného hľadiska, tak sa jedná o realizáciu tzv. plytkého tunela, ktorý prináša celý rad nových problémov prevádzkového charakteru – prevádzka tunela je samostatnou kategóriou, ktorú je potrebné do dôsledkov premyslieť. Treba zabezpečiť bezpečnostnú signalizáciu, kamerový systém, neustály dispečing. Otázka, či je to najdôležitejší dopravný projekt v Bratislave v situácii, keď mesto nevie garantovať dokončenie ani Petržalskej električkovej radiály.

Samotný priestor strechy tohto tunela je verejným priestorom, ktorý by bol prínosom všelikde inde, ale tu nemá opodstatnenie. V skutočnosti toto územie nie je komunikačným koridorom a vzhľadom na štruktúru priľahlých ulíc na oboch stranách ani nemá potenciál nadobudnúť význam komunikačného koridoru; bude to len prázdnym počinom, ktorý nenájde prirodzené naplnenie. Paralelu vidím v Záhrade umenia pri Kmeťovom stromoradí v Prešove, ktoré je síce pekným a príjemným miestom v centre Prešova, ale nie je hlavným komunikačným koridorom, ktorým je stále len Hlavná ulica a priečnym je Metodova ulica, ktorá zabezpečuje aj prepojenie so zvyškom Prešova. Obdobné to je aj s týmto priestorom. V Prešove však rešpektujú „prázdnotu“ tohto priestoru a prispôsobujú tomu funkcionalitu a život sústreďujú tam, kde to má prirodzený zmysel. Prirodzenosť je univerzálnym princípom, ktorý platí rovnako v Prešove ako v Bratislave a preto by väčší prínos by mala investícia do verejných priestorov pod Novým mostom aby sa zatraktívnila a zrekultivovala plocha medzi Hviezdoslavovým námestím a práve budovanou Vydricou, tak aby táto nová štvrť bola integrálnou súčasťou mesta Bratislava. V skutočnosti má táto nadstavba len koridoru Korzo-Vydrica nelogicky konkurovať. Alebo potom línia Župné námestie, Námestie SNP a Kamenné námestie. Obe tieto línie sú historické a aj súčasné hlavné dopravné koridory Bratislavy a sem by sa teda malo sústreďovať úsilie mesta.

Z environmentálneho hľadiska je nesprávne nakladanie s dažďovými vodami, ktoré nie je zabezpečené vsakovaním ale odvodom do nevyhovujúcej a kapacitne nedostatočnej kanalizačnej siete. Bude to spôsobovať prívalové povodňové vlny, je tu rozpor so zákonom a chránenými záujmami podľa zákona o protipovodňovej ochrane ako aj rozpor s nakladaním s vodami podľa vodného zákona a nenakladá s dažďovými vodami tak ako zákon a logika veci predpokladá.

Isto nie je náhodou, že projekt neobsahuje vizualizácie pohľadov z priestoru dnešnej zástavky Zochova smerom k Dunaju; dnes je vidno v podstate hradobnú priekopu (vhodne ozelenanú popínavými rastlinami), v pozadí dominanta Dómu a pilónu Nového mosta cez Dunaj. Ak by sa plató zrealizovalo, ľudia by vidili rozďavené ústa nepohľadného tunela ako dávi autá. Pohľady z nábrežia či z Rybného námestia smerom na hrad si ani len neviem predstaviť a musia byť rozpačité.

Tento projekt je ukážkou toho, ako to vyzerá, keď niekto hodí do verejného priestoru bez rozmyslu akúkoľvek hlúposť. Proste zlý nápad pre Bratislavu. Vo svojej podstate ide len o nákladnú greenwashingovú marketingovú aktivitu, ktorá sa opakovane objavuje vo verejnom priestore návrhov riešenia verejných priestorov Bratislavy v približne 5-ročných intervaloch. Prvý krát bola v médiách v roku 2008, kedy sa uskutočnil prvý workshop na túto tému a ďalší v roku 2013; téma zase ožila v roku 2018. Tu nájdete podrobný článok z Bratislavského kuriéra, ktorý prináša podrobnejšie informácie o tomto projekte a histórii (https://www.bakurier.sk/urbanizmus-a-vystavba/clanok-spomienka-pred-desiatimi-rokmi-vznikla-nadej-na-nove-riesenie-staromestskej-ulice).

Mesto Bratislava a jeho súčasné vedenie sú však schopní správnych riešení ako dokazuje finišujúca rekonštrukcia Námestia Slobody, logické a správne je aj presmerovanie celospoločenských mítingov, protestov a podobne na Námestie Slobody, nakoľko tu má tiež svoju tradíciu a svojou symbolikou v opozícii Úradu vlády má aj svoj symbolický význam. Súhlasím s tým, že námestie SNP a nadväzujúce námestia majú vytvárať nové moderné centrálne námestie Bratislavy so všetkými spoločenskými funkciami, ktoré hlavné námestia plnia v každom meste. Preto má význam revitalizácia Zóny Zochova, Župného námestia, Námestia SNP až Kamenného námestia tak, aby sa vytvorilo súvislé zelené živé „súnamestie“ a do tejto fázy a priestoru treba sústrediť pozornosť, sily ako aj prostriedky a v tomto budem mesto vždy podporovať.

Druhým smerom, ktorý by si zaslúžil pozornosť a kam by bolo treba sústrediť pozornosť a pripraviť kvalitný revitalizačný projekt je „Podmostie SNP“ tak, aby vytváral integrujúci zelený živý mestký prvok spájajúci „staré Korzo“ s novou Vydricou, spojil historické centrum s obnovenou Vodnou vežou, ktorá by v blízkej budúcnosti mohla a mala hostiť múzeum Dunaja; ako by v tomto priestore mal byť aj výťah a sklenený most na Hrad – ako súčasť projektu novej Vydrice, táto je súkromnou investíciou developera, ktorý niečo robí aj pre mesto. Takýto počin by konečne naučil aj koexistencii súkromných developerov a mesta, ktorí sa pri rozvoji a skrášľovaní Bratislavy vzájomne dopĺňajú a pomáhajú si..

 

 

Marcel Slávik, predseda Združenia domových samospráv