Bratislava začala uplatňovať novú rezidenčnú parkovaciu politiku a začala s ňou v Petržalke, v zóne Dvory 4 (tu). Založená je na ekonomickej regulácii, t.j. že parkovať v lokalite môže len ten, kto má zakúpenú parkovaciu kartu alebo parkovací lístok s tým, že parkovacie karty pre rezidentov sú výrazne zvýhodnené. Myšlienka osvedčená a fungujúca – nebolo by to ale Slovensko a Bratislava, keby politici s úradníkmi niečo nedobabrali a nešikanovali ľudí len preto, že sa nevedia alebo nechcú dohodnúť a ťahať za jeden povraz na prospech ľudí…
Na vstupoch do zóny Dvory 4 pribudli nové dopravné značky informujúce o zóne s poplatneným parkovaním v pracovných dňoch od polnoci do 6tej večer s tým, že neplatí pre rezidentov. Čo je na tom zlé? Že dopravná regulácia, ktorej porušenie je základom priestupkovej zodpovednosti a teda aj právnym základom pre ukladanie pokút, nekorešponduje s úmyslom a podstatou novej celomestskej parkovacej politiky:
V aktuálnom zákona o cestnej premávke je zakotvená objektívna zodpovednosť za nezabezpečenie správneho parkovania skutočným vodičom (tu) alebo subjektívna zodpovednosť skutočného vodiča (tu). Problém nastáva, keď ste obyvateľom s trvalým pobytom v Petržalke a ste zaregistrovaný na mestskej časti Petržalka ako rezident (tu) ale z akéhokoľvek dôvodu nemáte celomestskú parkovaciu kartu (tu). Čo v takejto situácii? Z dopravného značenia a právnych predpisov pre Petržalčanov, ktorý nemajú celomestskú parkovaciu kartu vyplýva, že tu môžu parkovať zadarmo avšak prax ukazuje, že ich mesto bude šikanovať pokutami.
Najprv si pozrime, ako to je s výkladom dopravného značenia:
- Priestupku podľa §25 ods.1 písm.o zákona o cestnej premávke (tu) sa dopustí vodič, ktorý zastavil a stojí na platenom parkovisku ak nemá zaplatený poplatok za parkovanie. Vyhláška MV SR č 30/2020 (tu) nepozná dopravnú značku označujúcu parkovisko; pozná iba značky umožňujúce parkovanie (uvedené v prílohách k vyhláške):
- Z doslovného gramatického výkladu zákona teda vyplýva, že predmetný priestor nie je plateným parkoviskom. Z teleologického a logického výkladu však možno ustáliť, že za parkovisko možno označiť každý priestor, ktorý je nejakou dopravnou značkou určený na parkovanie. V takomto prípade možno teda hovoriť o platenom parkovisku avšak povinnosti vodiča je nutné vykladať logicky striktne z použitého dopravného značenia.
- Pre výklad pojmu rezident je nutné vychádzať z prílohy č.5 k vyhláške č.30/2020 Z.z. (tu), ktorá vo všeobecnej časti definuje rezidenta ako „držiteľa oprávnenia na parkovanie alebo vjazd.“ (v poslednej odrážke prvého všeobecného bodu).
- Oprávnenie na parkovanie alebo vjazd na území Petržalky upravuje viacero právnych predpisov. Jedným z nich sú napr. Zásady parkovania v zónach regulovaného parkovania v mestskej časti Bratislava-Petržalka (tu), podľa ktorého je rezidentom aj „fyzická osoba staršia ako osemnásť rokov, prihlásená na trvalý pobyt v byte v mestskej časti, ktorá má právny vzťah k vozidlu a je registrovaná v elektronickom informačnom systéme prevádzkovateľa, osobne v sídle prevádzkovateľa, elektronicky v mobilnej aplikácii alebo prostredníctvom webového rozhrania“. Registráciou v tomto systéme teda vzniká oprávnenie na parkovanie na území MČ Bratislava-Petržalka; tento systém zasiela rezidentovi potvrdenie o tejto skutočnosti e-mailom.
- Ďalším právnym predpisom upravujúcim oprávnenie parkovať a spoplatnenie parkovania je VZN mesta Bratislava č.8/2019 (tu); toto VZN neobsahuje pojem „rezident“ a teda ho ani nedefinuje. VZN mesta Bratislava platenú reguláciu parkovania vzťahuje na rezidentskú parkovaciu kartu a jej držbu; pojem rezident priamo neupravuje.
- Oprávnenie na rezidentské parkovanie teda vydáva aj MČ Bratislava-Petržalka a to automatickým elektronickým systémom na základe registrácie v systéme petržalského parkovania (tu) ale aj mesto Bratislava v podobe parkovacej karty na základe registrácie v celomestskom parkovacom systéme (tu). Oprávnenie vydávané Petržalkou má podobu automaticky generovaného mailu (tu) a oprávnenie vydávané mestom Bratislava má podobu vydanej parkovacej karty (tu).
- Z petržalského oprávnenia (tu) je zrejmé, že je možné parkovať ako rezident na vyznačených rezidentských parkovacích miestach na celom území MČ Bratislava-Petržalka a to zadarmo aj na základe registrácie v parkovacom systéme Petržalky a žiadna informácia v tomto oprávnení nenaznačuje niečo iné.
- Len z dopravného značenia bez ďalšieho podrobného skúmania uvedených miestnych právnych predpisov nie je zrejmé, že sa jedná o zónu na ktorú je potrebné okrem oprávnenia MČ Bratislava-Petržalka vyplývajúce z registrácie na základe Zásad parkovania v MČ Bratislava-Petržalka aj parkovacia karta celomestského parkovacieho systému.
- Z §4 ods.1 písm.c zákona o cestnej premávke (tu) vyplýva, že vodič sa musí plne venovať riadeniu vozidla a venovať pozornosť dopravnej situácii a súčasne podľa §4 ods.2 písm.m zákona o cestnej premávke (tu) má pri riadení motorového vozidla priamo zakázané sa venovať inej činnosti, napríklad na mobile vyhľadávať príslušné VZN, nariadenia, vyhlášky, výnosy starostu a pod. a to ani s cieľom si urobiť jednoznačný obraz o dopravnej situácii. Nie je preto možné spravodlivo očakávať, že sa vodiči budú vedieť len na základe tohto dopravného značenia správne rozhodnúť keď výklad pojmu rezident je taký nejednoznačný a komplikovaný; navyše oprávnenie z Petržalky výslovne uvádza, že je možné parkovať zadarmo na celom jej území.
Dopravné značenie v lokalite Dvory 4 je teda také, že spoplatnenie viaže na VZN mesta Bratislava č.8/2019, ktorý je právnym predpisom upravujúcim spoplatnenie rezidenčných parkovísk; ale výnimka sa viaže na pojem „rezident“, ktorú zase upravujú viaceré miestne právne predpisy vo vzťahu k zákonnej definícii „rezident“ nejednoznačne. Výsledkom je už spomínaná právna nejednoznačnosť a to, že právne tu majú Petržalčania parkovanie zadarmo ale mesto Bratislava ich šikanuje pokutami lebo osadilo nejednoznačné dopravné značky vyžadujúce podrobnejšiu právnu analýzu a súčasne poskytujúci nejednoznačný právny výklad ich skutočného zamýšľaného významu.
MČ Bratislava-Petržalka je organizačnou zložkou mesta Bratislava s vlastnou právnou subjektivitou (tu a tu). Máme za to, že je povinnosťou obce, aby si v rámci svojho organizačného a územného usporiadania zabezpečila jednoznačnosť a nezameniteľnosť parkovacích systémov ako aj vydávania rezidenčných oprávnení na parkovanie, zabezpečila zdieľanie informácií z registrov plateného parkovania či iné obdobné organizačné záležitosti. Je to súčasťou základného práva na dobrú správu vecí verejných (tu a tu).
Nie je možné sankcionovať a šikanovať (ani priestupkovo) osobu, ktorá dodržala reguláciu dopravným značením hoci úmysel a cieľ tohto značenia bol odlišný. Nie je možné sankcionovať osobu za to, že nepredvídala úmysel regulátora. Nie je možné klásť čo i len nedbanlivostne za vinu konanie, ktoré nie je jednoznačne upravené ako povinnosť alebo zákaz. Nie je možné sankcionovať Petržalčanov za anomáliu, že Bratislava nie je jednotné mesto ale je schizofrenicky rozpoltené na magistrát a mestské časti ako jediné na Slovensku a hádam aj na Svete. A už vôbec nie je možné šikanovať Petržalčanov za to, že primátor Bratislavy sa nevie alebo nechce skoordinovať so starostom Petržalky, či úradníci nevedia prísť s jednoznačným dopravným značením.
V súvislosti s predchádzajúcim bodom poukazujeme na súdnu prax (napr. rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 1Sžd/1/2010 zo dňa 21. júna 2011), podľa ktorej zavinenie obvineného zo spáchania priestupku je potrebné posudzovať aj s prihliadnutím na tzv. princíp obmedzenej dôvery, podľa ktorého od účastníka cestnej premávky nemožno spravodlivo požadovať, aby bez ďalšieho predpokladal chybné alebo absentujúce dopravné značenie. Právnou vetou rozsudku je:
„Organizovanie cestnej premávky z tejto premisy pri riešení konkrétnych dopravných situácií pomocou dopravného značenia (okrem iných celou škálou dopravných – výstražných, upravujúcich prednosť, zákazových, príkazových, informatívnych značiek určených vyhláškou vykonávajúcou zákon o cestnej premávke), ktorého znalosť a prísne dodržiavanie je nevyhnutným predpokladom účasti na takejto premávke, vychádza. Zodpovednosť za porušenie takýchto pravidiel možno vyvodiť za splnenia uvedených predpokladov, t. j. ak účastník cestnej premávky prinajmenšom mohol (alebo mal) vedieť, že pravidlá cestnej premávky porušuje, ak takúto situáciu z relevantného dopravného značenia, od ktorého sa dôvodne očakáva v zmysle predchádzajúcej premisy, že bude zrozumiteľné, logické, prehľadné a jasné bolo možné jednoznačne ustáliť.
…
V tejto súvislosti je potrebné pripomenúť, že zavinenie obvineného zo spáchania priestupku je potrebné posudzovať aj s prihliadnutím na tzv. princíp obmedzenej dôvery, podľa ktorého od účastníka cestnej premávky nemožno spravodlivo požadovať, aby bez ďalšieho predpokladal akékoľvek možné porušenia pravidiel cestnej premávky inými účastníkmi a podľa názoru súdu aj prípadné chybné alebo absentujúce dopravné značenie.“
ZDS v súlade s týmto judikátom tvrdí, že úprava dopravného značenia je nejednoznačná na to, aby sa z nej dalo očakávať, že vodič motorového vozidla bez ďalšieho podrobného skúmania na informačných webových stránkach mesta Bratislava a MČ Bratislava-Petržalka vstupuje do platenej zóny Dvory 4, v ktorej platia odlišné rezidentské pravidlá ako na iných rezidentských parkoviskách v Petržalke. Zo všeobecno-záväzných nariadení mesta Bratislava vyplýva, že Petržalka je jedna rezidenčná zóna, pričom sa na jej území uplatňujú rozličné druhy rezidenčného parkovania a s rozličnými pravidlami. Doplnková tabuľka v znení „Neplatí pre rezidentov“ preto nie je dostatočne rozlišujúca, aby si vodič vozidla bez ďalšieho podrobného skúmania VZN a ďalších informačných materiálov mohol okamžite a na mieste urobiť obraz o dopravnej regulácii.
ZDS ako občianska inštitúcia sledujúca kvalitu verejných služieb v Bratislave poukazuje aj na, že aj podľa názoru súdov nemožno opomenúť skutočnosť, že verejná správa je službou verejnosti a základné pravidlá konania uvedené v § 3 Správneho poriadku, pre ktoré východiskom je systém prameňov práva predovšetkým ústava (najmä čl. 2) a zákony (vrátane právnej úpravy založenej právom Európskych spoločenstiev resp. upravenej medzinárodnými zmluvami) i keď sú formulované viac všeobecným spôsobom, je potrebné, vzhľadom na to, že slovenské právo (a v jeho rámci aj „cestné“ právo) je súčasťou európskeho právneho systému, v praxi interpretovať v duchu európskeho štandardu všeobecných požiadaviek na kvalitu postupov a činnosti verejnej správy súhrnne označovaných ako princípy „dobrej správy“ (Good Governance, Good Administration), majúceho základ v literatúre, judikatúre európskych inštitúcií a niektorých dokumentoch najmä Rady Európy (najmä odporúčania a rezolúcie Výboru ministrov Rady Európy) a Európskej únie. Tento teoreticko-právny základ je možné interpretovať aj tak, že si má predovšetkým mesto Bratislava a jej mestské časti usporiadať správu vecí verejných tak, aby ich obyvatelia neboli uvádzaní do omylu a následne represívnym spôsobom vlastným mestom šikanovaní za to, že politici a mestskí úradníci si nerobia poriadne svoju robotu – v tomto prípade na úseku jednotného a jednoznačného rezidenčného parkovania.
Riešenie je pritom veľmi jednoduché a lacné. Stačí použiť dodatkové tabuľky s jednoznačným textom (podľa toho, či chceme zdôrazniť reguláciu zóny alebo spoplatnenie) napr. takto:
Odporúčame mestu dva krát merať a raz rezať, či v tomto prípade radšej druhý krát osadiť správne dodatkové tabuľky ako rozdávať pokuty.
V praxi však nastáva úplne paradoxná situácia. Petržalčania, ktorí nežijú v lokalite Dvory 4 ale registrovali sa v Petržalskom parkovacom systéme majú v zmysle osadeného dopravného značenia právo bezplatne v tejto lokalite parkovať 24 hodín denne, zatiaľčo Petržalčania z tejto lokality tu môžu parkovať len na základe celomestskej parkovacej karty za 39€ur ročne. Takže tí, pre ktorých je parkovanie určené sú jediní, ktorí reálne platiť aj musia a tak ich znevýhodňuje oproti Petržalčanom z iných častí Petržalky… Text doplnkovej tabuľky totiž rezidentov na základe akéhokoľvek rezidenčného oprávnenia zbavuje povinnosti platiť parkovné. Mesto však chce za toto oprávnenie v podobe parkovacej karty 39€ur zatiaľ čo MČ Bratislava-Petržalka ho vydáva zadarmo ale len Petržalčanom mimo zóny „Dvory 4“.