Mesto Bratislava pripravilo strategický dokument ďalšieho rozvoja Bratislavy do roku 2030 (tu a tu). Pozreli sme sa naňho a pripravili sme k nemu krátku analýzu. K predstavenému strategickému dokumentu „Bratislava 2030 – Program rozvoja obce 2022 -2030“ máme nasledovné pripomienky:
- Navrhovateľ v kapitole A.4 FINANČNÁ ČASŤ uvádza „Príjmy hlavného mesta tvoria podielové dane (daň z príjmu fyzických osôb), miestne dane (primárne daň z nehnuteľnosti), nedaňové príjmy (prenájmy, poplatky) a granty a transfery zo štátnych a európskych zdrojov. Tieto bežné príjmy tvoria základ pre financovanie projektov v rámci Programu rozvoja obce.“Takéto financovanie je v súlade s Ústavou, konkrétne čl.86 ods.8 (tu); jediným problémom je, že je to Ústava Československej socialistickej republiky, ktorá už nie je ani platná ani účinná.
Podľa Slovenskej ústavy, konkrétne čl.65 ods.2 (tu) má byť mesto financované predovšetkým z vlastných zdrojov a len doplnkovo z iných zdrojov, najmä daňových. Financovanie mesta Bratislava tak nie je zabezpečené ústavne súladným spôsobom a predlžuje sa neželaný spoločenský stav, kedy je územná samospráva finančne závislá od štátu so všetkými negatívnymi dôsledkami.
Slovenská republika je súčasne signatárom Európskej charty miestnej samosprávy (tu), ktorým je už úplným signatárom bez výhrad; preto v zmysle čl.7 ods.2 a ods.4 Ústavy SR (tu) je táto súčasťou ústavného zriadenia a rozširuje ustanovenia Ústavy SR v jej 4. hlave (tu) a teda Slovenská republika sa zaviazala, že bude túto Chartu plne rešpektovať.
Európska charta miestnej samosprávy je založená na troch pilieroch:
• Autonómia o rozhodovaní o rozvoji vlastného územia
• Autónómia o vlastnom hospodárskom a sociálnom rozvoji
• Finančná autonómia od štátuAutonómiu o rozhodovaní o vlastnom území zabezpečuje nová stavebná legislatíva (tu a tu), ktorá oddeľuje územné plánovanie od schvaľovania projektov. Rozhodovanie o ďalšom rozvoji územia je realizované prostredníctvom územných plánov; rozhodovanie o vlastnom hospodárskom a sociálnom rozvoji je realizované prostredníctvom PHSR. Finančná autonómia je realizovaná tak, že príjmy zo štátnych daní sú marginálne; hlavné zdroje majú predstavovať vlastné príjmy z hospodárenia a podnikania, prípustné je aj financovanie z miestnych daní. Financovanie zo štátnych daní nie je vhodné a správne ani z toho dôvodu, že štátne dane majú realizovať celoštátne opatrenia.
Namietame, že navrhovateľ sa nezaoberá spôsobmi financovania tak, aby zabezpečili väčšiu autonómiu pri realizácii strategického dokumentu, čím sa dosahuje vysoká zraniteľnosť a ohrozuje sa realizovateľnosť jednotlivých programov uvedených v strategickom dokumente. Hrozí, že sa zopakuje krízová situácia ako v prípade petržalskej električky.
- Nastavenie financovania založené na žobraní od štátu ohrozuje ďalší rozvoj mesta Bratislava. Bratislava čelí vážnym výzvam a potrebe ráznych infraštruktúrnych investícií do dvoch miestnych okruhov, do dokončenia električkovej siete, do metra, do rozvoja a obnovy verejných priestorov, do investícií do zelenej a modrej infraštruktúry v súvislosti so zmierňovaním a adaptáciou na vplyvy zmien klímy. Namietame absenciu takýchto infraštruktúrnych projektov, ktoré by opodstatnili také vysoké naviazanie plánu na štátne financie.
- Namietame, že predmetný strategický dokument nemá charakter Programu hospodárskeho a sociálneho rozvoja ako aj to, že financovanie je založené na zdrojoch, ktoré nie sú v súlade s Ústavou a Európskou chartou miestnej samosprávy. Spracovanie posudzovaného strategického dokumentu ako dokumentu riešiaceho rozvoj regiónu by odôvodňovalo silné naviazanie na štátny rozpočet a štátne dane.
- V kontexte uvedeného tak strategický dokument „Bratislava 2030 – Program rozvoja obce 2022 -2030“ je vo svojej podstate len „wishlist“, ktorý nemá zabezpečené financovanie v súlade s Ústavou a Európskou chartou miestnej samosprávy a teda nespĺňa ani základnú charakteristiku strategického dokumentu podľa §3 písm.d zákona EIA (tu). Vo svojej podstate má dokument slúžiť len na to, aby samospráva mesta „vydierala“ štát a Európsku úniu o pridelenie finančných prostriedkov lebo inak nebude schopná realizovať základné rozvojové projekty.
- Mesto Bratislava pripravilo vlastný projekt zmapovania brownfieldov na svojom území (tu); v posudzovanom strategickom dokumente absentuje využívanie potenciálu týchto zanedbaných hnedých miest na ďalší rozvoj či už na mestské nájomné bývanie, či územný rozvoj a umiestňovanie nových výrobných, developerských či retailových služieb do týchto území s tým, že developer, ktorý využíva a kapitalizuje svoje služby by mal prispieť k rozvoju mesta aj inak ako len svojou existenciou; napríklad v podobe revitalizácie zanedbaných území.
- Strategický dokument sa skôr javí ako PR a marketingový nástroj súčasného primátora Valla v kontexte plánovaných komunálnych volieb na jeseň roku 2022, ktoré má byť aktualizáciou a pokračovaním jeho knihy „Plán Bratislava“ (https://www.martinus.sk/?uItem=307378; ISBN: 9788055635965). Túto domnienku podporuje „míľnik“ – „dokončenie a krst publikácie Bratislava 2030“. Namietame „politické privlastňovanie si mesta“ primátorom Vallom a jeho stranou.
- Navrhovateľ uvádza, že strategickým dokumentom nie sú dotknuté žiadne susedské štáty, čo je zvláštne vzhľadom na skutočnosť, že Bratislava je mesto na hranici Troch štátov. Navrhovateľ podrobne rozoberá vplyvy aglomerácie mesta Bratislava na širšie územie Bratislavského kraja; je preto zaujímavé, že ignoruje vplyvy na regióny Rakúska a Maďarska, hoci tu už preukázateľne prebieha „kolonizácia“ prihraničných obcí (Rajka, Berg, Wolfsthal, Pama, Hainburg) slovákmi a to najmä Bratislavčanmi, ktorý chcú žiť v kľudnejšom vidieckom prostredí avšak nie sú spokojní s nízkou kvalitou suburbánnych oblastí v okolí Bratislavy (Rovinka, Čierna Voda, Svätý Jur a pod). Uvedené je možné chápať ako notoriety. Namietame nezaradenie zámeru ako strategického dokumentu , ktorým sú dotknuté susedské štáty.
Vzhľadom na uvedené požadujeme, aby pripomienky z tohto stanoviska boli zohľadnené a v zmysle §7 ods. 5 zákona č. 24/2006 Z.z. sa rozhodlo o posudzovaní strategického dokumentu „Bratislava 2030 – Program rozvoja obce 2022 -2030“ podľa tohto zákona; v takomto prípade žiadame naše pripomienky v podmienkach záverečného stanoviska akceptovať. V prípade, že príslušný orgán napriek našej požiadavke vydá rozhodnutie zo zisťovacieho konania o ďalšom neposudzovaní vplyvov tohto strategického dokumentu na životné prostredie podľa zákona EIA, žiadame zapracovanie jednotlivé bodov nášho vyjadrenia do záväznej časti strategického dokumentu a toto zapracovanie určiť ako podmienku vydaného rozhodnutia.
Marcel Slávik, predseda Združenia domových samospráv